Študentský pohľad na dnešnú ekonomiku
NázoryŠtátom uskutočňovaná inflácia, zvyšovanie štátneho deficitu a odpor
voči deflácii. Takto by som charakterizoval dnešný postoj k ekonomike zo
strany vlády a politikov.
Určite väčšina z vás je oboznámená so skutočnosťou, že inflácia a
navršovanie štátneho dlhu je v dnešnej dobe úplne normálna vec, dokonca
obhajovaná zo strany politikov ako vec nevyhnutná. Deflácia ako opak
inflácie, je prezentovaná ako niečo zlé, čomu sa treba za každú cenu
vyhnúť.
Keynes bol skutočne obľúbený
Postaral sa o to John Maynard Keynes, ktorý presadzoval intervenciu štátu
do ekonomiky. Tvrdil, že keď ľudia budú šporiť peniaze, tak sa to obráti
proti nim v podobe nižších príjmov. Podľa Keynesa keď klesne spotreba,
tak v tom prípade dôjde ku zníženiu dôchodku výrobcov spotrebného tovaru
a tým aj k zníženiu ich úspor. Nemožno poprieť že Keynes bol skutočne
schopný a inteligentný človek a ani to, že jeho teória politikom skutočne
vyhovovala, lebo si mohli dovoliť ospravedlniť väčšie štátne
výdavky.
V dnešnej dobe je ale vidieť, že teória, ktorú nazývame keynesiánskou
už nie je taká obľúbená a objektívnejšie sa skúma jej podstata a
dôsledky. Máme tu aj ekonómov z radov Rakúskej školy, ktorý zastávajú
opačný názor v podobe čo najnižších zásahov štátu do ekonomiky.
Čo je vlastne správne? Vraví sa, že keď sa chceme poučiť, tak
najlepšie je sa na cudzích chybách. Len mám dojem, že ľudia sú
nepoučiteľní, lebo v dnešnej dobe po mnohých skúsenostiach z minulosti
sa ľudia stále nepoučili a politika navršovania štátneho dlhu je naozaj
aktuálna.
Snáď som sa nezbláznil
Ako študent prvého ročníka viem, že môj rozhľad a celkovo pohľad na
ekonómiu nie je ucelený a ani dokonalý, ale skúmal som čo spôsobuje
inflácia, a po rôznych úvahách mi vždy vyšlo, že koniec koncov
nič dobré.
Aby som to zjednodušil, tak dalo by sa povedať, že tlačením nových
peňazí sa zvyšuje ich množstvo, ale nezvyšuje sa ich hodnota. Nové peniaze
spôsobia len to, že ich reálna hodnota sa zníži a tovar v obchodoch bude
viac stáť.
Druhou stranou mince je to, že vláda vďaka tlačeniu nových peňazí si
môže dovoliť viac míňať, poprípade tieto nové peniaze poskytuje ako
úver niekomu, kto na tom získa na úkor ostatných.
Nech sa na to pozerám z akéhokoľvek pohľadu, tak mi vychádza, že pre
ľudí to znamená len jedno – za rovnaké množstvo peňazí si kúpia menej
tovaru.
Žiť na dlh je super
Ten, kto dlží peniaze, vďaka inflácii získa. Keď si požičiate sto
korún a za rok prebehne desať percentná inflácia, tak vás určite poteší,
že vy musíte vrátiť stále spomínaných sto korún (rátajme s tým, že
vám to požičal dobrý kamarát bezúročne), pričom reálne hodnota peňazí
taká nebude, to by ste musel svojmu kamarátovi vrátiť o desať viac aby ste
dorovnal túto zmenu. Váš kamarát rozhodne stratil a vy ste získal.
Deflácia je väčšinou politikmi používaná v negatívnom zmysle. Po
prečítaní viacerých kníh, ktoré ma inšpirovali k napísaniu tohto
článku, som naozaj nepochopil dôvod. Hľadal som ho v minulosti aj
v súčasnosti.
Tým, že sa znižujú ceny, nedochádza k menšej spotrebe. Najviac je to
vidieť na počítačoch. Počítačové produkty a celkovo elektronika je
aktuálna rok, možno dva. Potom začne cena klesať kvôli inováciám a novým
produktom.
Kto na tom stratil?
Spotrebiteľ si predsa pred dvomi rokmi notebook nemohol dovoliť a teraz na
neho má, lebo sa znížila jeho cena. A predajca vie, že trh sa vyvíja a
túto cenu musel znížiť a zároveň vďaka zvyšovaniu efektivity práce a
investícií do inovácii, si môže tento notebook dovoliť vyrábať
lacnejšie. A na mieste starého notebooku je iný – opäť nový a lepší
notebook.
Stále mi vychádza, že nikto na tom nestratil. Predsa výrobca keby
nezarábal, tak by prirodzene nevyrábal a ani nepredával, pričom kupujúci by
si ho v prípade vyššej ceny nemohol dovoliť, ale teraz je spokojný.
A to najdôležitejšie je, že počítačovému priemyslu sa naozaj darí a
robí každým rokom veľké pokroky vpred a neustále sa rozvíja. A to by
podľa teórie, že znižovanie cien neprospieva, predsa nemalo nastať.
Situáciu treba riešiť
Myslím , že veľa ľudí si začína uvedomovať, že týmto spôsobom to
nepôjde do nekonečna. Nemôžete sa predsa stále zadlžovať, raz tieto
záväzky budete musieť aj splatiť, a preto treba konať. Či Keynesov výrok:
„Z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvy.“, je správny pohľad na vec?
Asi nie.
Netvrdím, že odteraz by mal byť štát sebestačný, ale štáty si
plánujú aký maximálny deficit musia dodržať, pričom v dnešnej dobe
vidím naozaj veľa miest kde sa dá šetriť, už len z môjho skromného
pohľadu študenta prvého ročníka.
Pozrime sa na dnešnú byrokraciu, ktorá sťažuje život mnohým
podnikateľom. Množstvo štátnych inštitúcií a kontrolných úradov.
Korupciu, ktorá je stále rozšírená. Narážam na plytvanie verejných
zdrojov.
Dochádza k odkladaniu problému. Neriešenie problémov a spomínané
nafukovanie štátneho dlhu v konečnom dôsledku vedie ku kríze a
neschopnosti štátu splácať svoje vlastné dlhy. Môže sa stať, že vám
už nikto nepožičia peniaze a vy jednoducho zbankrotujete.
Viem, že tieto nepopulárne opatrenia sú skutočne háklivá a
neobľúbená téma politikov, ale netreba zabudnúť, že každá bublina raz
praskne.
Pozn.: Motív napísania tohto článku som našiel po prečítaní kníh
Economics in one lesson, Peníze do kapsy, Ekonomické Bájky a po oboznámení
sa s teóriou Adama Smitha a Johna Maynarda Keynesa.
Nahrávání ...
