Pri parkoure je treba poznať svoje limity a nepreceňovať sa
Sport
Videá na internete, ktoré dokážu vyraziť dych. Ľudia, ktorí skáču
z obrovských výšok a robia triky, ťažko uveriteľné vlastným očiam.
Niekedy sa zdá, ako by lietali. Takí sú ľudia praktizujúci parkour. Patrik
Horváth sa mu venuje už niekoľko rokov a v rozhovore pre Studentský list
vysvetlil základné myšlienky.
Prečo by mal niekto s parkourom vôbec začať?
Parkour praktizujem už vyše 8 rokov a môžem povedať, že človeka
určite zocelí. Myslím fyzicky aj psychicky. Je neskutočne všestranný a
rozvíja skoro všetky stránky ľudského tela – od koordinácie, fyzickej
sily alebo priestorového vnímania. Podstatnejší dôvod je, že posilňuje
psychicky. Človek sa naučí prekonávať svoj vlastný strach a núti sa
k trpezlivému tréningu. Víťazstvo samého nad sebou je to najkrajšie
víťazstvo aké poznám. To je pocit, čo sa nedá s ničím porovnať.
Koľko trvá kým sa človek naučí skákať a aká je šanca, že
prídeš k zraneniu?
Verím, že keď niekto začne s PK, tak so svojimi schopnosťami nebude
nikdy spokojný aj keby skákal trojité saltá s otočkami. Laicky povedané.
Základy sa dajú naučiť celkom rýchlo. Tiež záleží od Vašej súčasnej
kondície a podmienok a na tom, aký máte talent.
Prekonávanie prekážky vo výške.
Ako sa dá spoznať či má niekto talent?
Jednoducho. Ak niekto potrebuje menej času na natrénovanie určitého prvku
ako ostatní alebo ak má výrazne lepšiu techniku.
Prečo sa ty venuješ parkouru?
Pre mňa, a pre mnoho iných ľudí to je niečo ako umenie. Myslím umenie
pohybu a umenie majú ľudia vo všeobecnosti radi kvôli jeho jedinečnosti. Je
to niečo, čo slovami nikdy nenahradím a nevysvetlím.
Veľa ľudí si myslí, že parkour je nebezpečný…
Veľa fám, že je nebezpečný alebo extrémny vzniká hlavne kvôli tomu,
že mladí 14ročný chlapci, sa chcú predvádzať a skáču saltá, pričom
veľa krát sa zrania. Nikto z nich si neuvedomuje, že takýmto prvkom
predchádza tvrdý a zdĺhavý tréning. Ak si myslíte, že je tu väčšie
riziko zranenia sa ako pri iných športoch, tak ste na omyle. Hocijaký
futbalista alebo hokejista sa zraní skôr.
Nebojíš sa zranenia pri cvičení?
Zranenia sa bojí samozrejme každý. Základom aby ste predišli zraneniam
je poznať svoje limity a zbytočne sa nepreceňovať.
Čo sa ti najhoršie zatiaľ stalo?
Nedávno som mal natiahnuté väzy v kolene, ale nepripisoval by som to len
parkouru. Nejaké podvrtnutia alebo modriny sú bežné, to k tomu patrí.
Klasická póza pri skoku.
Nepoškodzuješ pri skákaní cudzí majetok?
Určite sa snažím rešpektovať nápisy o zákaze vstupu alebo, ak sú
prekážky na súkromnom pozemku, tak tam nechodiť. Bohužiaľ aj medzi
parkouristami sa občas nájde niekto, kto to nerešpektuje.
Keby som chcel začať skákať, čo k tomu budem
potrebovať?
Stačí dobrá obuv, ktorá keď trénujem na tráve, tak nie je niekedy
vôbec potrebná. Ide hlavne o to cítiť sa pohodlne v tom čo mám
oblečené, a aby oblečenie nebránilo v pohybe. Najdrahšie je prenajatie
gymnastickej telocvične, ak chcete predísť zraneniam a pokročiť o ďalší
kus ďalej.
Kde sa dá skákať v Prahe? Myslím, že pri oblasti okolo Slavína sú
pekné miesta. V podstate ale všade, kde je dostatok múrikov a
prekážok.
Nejedná sa o šport, ale o disciplínu, ktorá vznikla vo francúzsku, a
za zakladateľa sa považuje David Belle. Ide o kombinácii veľkého množstva
športov – ako napríklad horolezectva, pouličných športov, bojových
umení, gymnastiky, akrobacie.
Najčastejšie sa hovorí o parkoure ako o disciplíne, ktorej princípom je
dostať sa z bodu A, do bodu B, najefektívnejšou a najplynulejšou cestou.
Parkour by sa mal robiť s radosťou, odhodlaním, a hlavne s pevnou vôľou.
Ak máte záujem začať „skákať“ a skúsiť o čom Patrik hovoril, tak
v Prahe je nekonečné množstvo pekných miest a internet je preplnený
technikami, ktoré potrebujete poznať aby ste sa nezranili.
Potrebujem rýchlo utiecť!
Trénovanie balansu.
Pekné miesto na trénovanie.
Nahrávání ...
