O tom, ako sa študent do Ameriky vybral – časť 7
Cestování, Studentský život
Asi najfascinujúcejšou vecou na Amerike je ten neuveriteľný stret kultúr. Prevažnú časť obyvateľov, s ktorými prichádzam do kontaktu, netvoria Američania, ale Hispánci, Indovia, Moslimovia a všetky možné východoázijské národy. Môj názor na multikulturalizmus nebol nikdy pozitívnejší. Keďže v náplni práce máme 9 hodín denne len sedieť a v plnej poľnej sledovať potencionálne obete, máme jedinečnú príležitosť zoznamovať sa s inými vyspelými civilizáciami modrej planéty.
Indovia
Najvtipnejším národom sú Indovia. Ten prízvuk je jednoducho na nezaplatenie. Na jednej strane veľmi inteligentní a pracovití, väčšinou sa jedná o učiteľov či IT-čkarov, na strane druhej geograficky slabo vzdelaní. Česko? Slovensko? To je kdesi na Kukaze, silno moslimské krajiny. Že nevedia určiť presnú polohu chápem, tiež neviem zaznačiť do slepej mapy Burkinu Faso. Ale aspoň vedieť priradiť svetadiel by malo patriť k všeobecnej inteligencii.
Väčšina našich siahodlhých rozhovor sa však točí okolo porovnávania kultúrnych rozdielov. Nikdy som nevidel ľudí viac frustrovaných svojou striktnou výchovou. Napríklad jeden môj parťák na pokec sa po mnohých rokoch manželstva dodnes psychicky nevyrovnal so zákazom predmanželského sexu, pre ďalšieho je zas zmyslom života dostupnosť alkoholu v západnom svete, et cetera. Čo im zároveň nejde do hlavy, ako je možné, že v stredoeurópskych končinách nie je angličtina úradný jazyk. Že európske národy majú každý vlastný jazyk, ktorý sa vyučuje v školách, používa na úradoch, v literatúre… to už zachádza naozaj občas mimo ich zmyslového chápania. Viva kolonializmus!
Hispánci
Súhrnné označenie pre národy žijúce v Latinskej Amerike používajúce koloniálne jazyky Pyrenejského polostrova. Základným znakom je absencia pár základných hygienických návykov, predovšetkým používania odpadkových košov. Po ich odchode z bazéna by som občas najradšej zavolal dezinfekčnú čatu. Ich angličtina je poväčšine biednejšia ako puberta v Indii, ale oslovenie seňor lifeguard mi vždy vyčaruje úsmev na tvári. Na svojich deťoch sú veľmi závislí. A to doslova. Keďže navštevujú americké školy, rodičia ich využívajú ako osobný chodiaci google translator. O ich kultúre žiaľ toho až tak veľa bližšie neviem, dialógy s lifeguardmi nie sú práve ich silnou stránkou.
Moslimovia
Moja najobľúbenejšia skupina. Nikdy som nikde nestretol milších, prívetivejších, inteligentnejších a tolerantnejších ľudí. Korán je svätá kniha, ktorú však treba brať s rezervou, keďže vznikala pred trochu viac ako len pár generáciami tohto Melting pot. Šaría je pomôcka, nie návod na život, súhrn rád, nie zákonov. Dôkazom je frivolné nosenie burky (predovšetkým u mladých moslimiek, ale ženy v najlepšom veku ju tiež sem-tam odkladajú na dno šuflíka) a pre našinca veľmi podporovaný vzťah ku konzumácii alkoholu.
Ako som si všimol, obyvatelia strednej Európy sa islamu boja ako čert kríža. Ale je to len strach z neznámeho, z môjho pohľadu úplne iracionálny. Ich náboženstvo je plné mieru a lásky a porozumenia voči všetkému živému. Všetci sme predsa živé bytosti, nech už nás vytvoril boh alebo veľký tresk. Netreba si nechať úsudok ovplyvniť skupinou zadubencov, ktorým chýba viera v čokoľvek, ktorí z Koránu poznajú len obálku a ktorým na míle unikla pravá podstata islamu. Ako mi totiž vysvetlila istá Palestínčanka, každá minca má dve strany. Nebyť týchto úžasných ľudí, nikdy by som naplno nepochopil, čo to znamená byť ľudská bytosť.
ČTĚTE TAKÉ:
- O tom, ako sa študent do Ameriky vybral – čast 4
- O tom, ako sa študent do Ameriky dostal – časť 5
- O tom, ako sa študent do Ameriky dostal – časť 6
Nahrávání ...
